,,Charizma sv. Josemaríu je pokladom, ktorý môže urobiť svet krásnym“

Isabel Sánchez je ústredná tajomníčka Asesórie, ženskej rady, ktorá asistuje prelátovi pri správe prelatúry. V tomto rozhovore popisuje volebný proces, ktorý sa zavŕši menovaním nového preláta.

Isabel Sánchez, ústredná tajomníčka Asesórie

Nad čím sa zamýšľate po tieto dni?

Biskup Javier Echevarría tu určite naďalej zostáva medzi nami prítomný, keďže nám dal vynikajúci príklad toho, ako sa zodpovedne venovať správe a formácii v Opus Dei, s veľkodušnosťou a duchom služby. Mala som tú česť pracovať s Donom Javierom uplynulých 18 rokov, ešte užšie sme spolupracovali posledných šesť rokov. Jeho bohatá a mnohorozmerná osobnosť na mňa zapôsobila hneď od začiatku. Bol to človek hlbokej modlitby, Boží priateľ.

Jeden aspekt jeho osobnosti na mňa obzvlášť zapôsobil. Prelát bol veľmi odhodlaný človek, ktorý sa energicky púšťal do riešenia problémov, bol človekom, pre ktorého ,,nie“ nikdy neznamenalo, že dvere sú zavreté navždy. Vždy sa snažil vyhľadávať nové spôsoby ako robiť dobro. Táto črta jeho osobnosti sa osobitne prejavila v posledných hodinách jeho života, v nemocnici, kde strávil posledný týždeň a kde som mala to šťastie stretnúť sa s ním dva dni pred jeho smrťou. Bola to jedna ďalšia príležitosť pochopiť, že milovať môžeme až do samotného konca. Keď sa teraz modlíme za jeho dušu, som si istá, že bude medzi nami naďalej veľmi prítomný počas týchto dní, ako otec a ochranca, ako niekto, kto nám dáva nové sily a láskavo nás sleduje z neba.

Ako prebieha voľba nového preláta?

Tento proces sa začína hlasovaním plenárneho zasadania Centrálnej asesórie, ktorá predloží mená kandidátov, ktorých považuje za najvhodnejších pre funkciu preláta. Následne kandidát, ktorý získa najväčší počet hlasov voliteľov, potrebuje ešte schválenie pápežom. Toto je celkom prirodzené, keďže Opus Dei je len malá časť Cirkvi, prvok apoštolského dynamizmus v srdci univerzálnej Cirkvi.

Nový prelát potom zvolá dva generálne kongresy a bude im predsedať, pričom sa na nich zúčastní veľké množstvo členov (temer 300), ktorí reprezentujú krajiny, v ktorých sa v súčasnosti uskutočňuje apoštolská práca prelatúry. Títo zhodnotia, čo sa zrealizovalo od predchádzajúceho kongresu a navrhnú plány pre činnosť na nadchádzajúcich osem rokov. Myslím, že rozmanitosť kultúr a rás účastníkov, výrazne obohatí tieto zasadania.

Čo budú podľa vášho názoru nosné myšlienky tohto Kongresu?

Už od začiatku Opus Dei, so sv. Josemaríom a neskôr s blahoslaveným Álvarom a biskupom Echevarríom, sme mali vytýčenú cestu služby Cirkvi, tak ako to ona potrebuje, chce a dúfa, že sa jej bude slúžiť. Opus Dei sa bude usilovať reagovať na výzvy k evanjelizácii, ktoré ponúka pápež a biskupi pre celú Cirkev.

Kongres zmapuje isté možnosti, ako lepšie sprítomňovať Krista v dnešnej spoločnosti. Cieľom je efektívnejšie šíriť kresťanské posolstvo a tak prispievať k rozsievaniu pokoja, rešpektovaniu ľudského života vo všetkých jeho štádiách a stavoch, k podnecovaniu harmonického rozvoja jednotlivých oblastí sveta. Ako vidíte, ide tu o taký široký záber, že je možné prísť len so všeobecnými smernicami, ktoré budú potom konkretizované na jednotlivých miestach, podľa miestnych podmienok. Záleží na každom veriacom prelatúry, aby premieňal tieto veľké sny na malé, ale sústavné skutky každého dňa, lebo práve toto v skutočnosti mení svet, s pomocou milosti.

Isabel Sánchez s biskupom Javierom Echevarríom a Msgr. Fernandom Ocárizom

Nie je to však tak trošku nerealistické, keď si zoberieme ako sa svet dnes odkresťančil, a ako mu chýba viera?

No určite to je jedna nádherná výzva. My kresťania, však vieme, že s Kristom po našom boku, aj nemožné sny sa stávajú skutočnosťou. Žiada nás, aby sme zapojili všetky prostriedky, a potom on je ten, kto zaisťuje plody, úplne disproporčne vo vzťahu k nášmu úsiliu.

Pápež František nás vyzval, aby sme šli na periférie, aby sme sa otvárali voči Božiemu milosrdenstvu. V Opus Dei sa toto snažíme realizovať podľa našej vlastnej charizmy – v každodennej práci, vo svojej vlastnej rodine, medzi priateľmi a kolegami, snažíme sa napriek osobnej slabosti byť lepším človekom každý deň a slúžiť iným, s postojom, ktorý môže mať pozitívny dopad na naše okolie. A robíme tak v tomto našom svete, ktorý stvoril Boh, pre nás, aby sme v ňom žili a dosiahli šťastie. Keď človek objaví zmysel života so svetlom viery, všetko sa potom zmení, a dokonca aj tie najťažšie situácie sa stávajú znesiteľnejšími.

O aké prostriedky sa môže Opus Dei opierať pri tomto svojom úsilí?

Sv. Josemaría zvykol hovoriť, že ,,Opus Dei si ty a ja.“ Dobro, ktoré môžeme urobiť, závisí od života každého človeka v prelatúre. Je jasné, že prvým prostriedkom, ktorý máme, je modlitba. Len sústavným kontaktom s Bohom budeme schopní správne zhodnocovať búrlivé moria tohto sveta. Bez modlitby nič dobré netrvá, nič hodnotné sa nezachová.

Druhým prostriedkom je sebaovládanie. Byť pánom samého seba, aby sme boli schopní dávať sa Bohu a iným ľuďom, aby sme mohli slúžiť bez podliehania svojim náladám, bez poddávania sa sústavnému tlaku materiálnych dobier. Tento každodenný zápas o zvládanie vlastnej slobody, je súčasťou toho, čo kresťania volajú ,,umŕtvovanie“. Oslobodzovanie sa od toho, čo nás ťahá dole, toho čo je klamlivé, aby sme tak mohli ponúknuť Bohu a iným lepšiu a intenzívnejšiu lásku.

A nakoniec, potrebujeme otvoriť svoje srdcia voči tej nehe, ktorú nám Boh ponúka vo sviatostiach, osobitne v Eucharistii a v spovedi. A potom nastupuje osobná iniciatíva každého a kreativita, spolupráca s inými, občianska zodpovednosť, ktorá vedie človeka k tomu, aby zatiahol hlbšie pri hľadaní riešení, ktoré sú ľudskejšie a kresťanskejšie, reagujúc tak na výzvy sveta, ktorý je plný hrozných situácií, ale aj nádherných príležitostí.

Ako bude Centrálna asesória spolupracovať s novým prelátom?

Charizma, ktorú dostal sv. Josemaría, je ako poklad plný klenotov, určený na to, aby ozdoboval, obohacoval a robil krajším svet, v ktorom žijeme. V bohatstve posolstva sv. Josemaríu je jedna kresťanská pravda, ktorá je ešte aj dnes akosi novinkou – je to radikálna rovnosť medzi mužmi a ženami. Vychádzame samozrejme z ich odlišnosti, ale táto rovnosť obsahuje presvedčenie, a to nielen teoretické, ale aj v praktickej rovine, že ženy sú povolané významne prispievať do života Cirkvi, občianskej spoločnosti, kultúry, vedy, rodiny, všetkých sfér ľudského poznania a života.

Hľadanie spôsobov ako upriamiť pozornosť na toto posolstvo, pomoc každej žene objaviť kde a ako môže zanechať svoju veľmi osobnú stopu v tomto svete, ako ho poľudštiť a urobiť z neho prameň dobra, práve v týchto oblastiach sa nový prelát bude principiálne spoliehať na radu tohto orgánu správy.

Všetko toto naznačuje jednu veľmi povzbudivú perspektívu a myslím, že nový prelát sa na ňu zameria týmto spôsobom, ako na nádhernú výzvu. A vôbec nepochybujem, že nová Centrálna asesória urobí všetko, čo bude v jej silách, aby nasledovala preláta a dala mu svoju plnú podporu.

Okrem toho bude veľkou radosťou ďalej nasledovať pápeža Františka a spolu s mnohými inými inštitúciami v Cirkvi ohlasovať evanjeliové posolstvo vo všetkých prostrediach, v spolužití so všetkými ľuďmi, s úctou, túžbou slúžiť, s našou vznešenou ľudskou prácou.